Hra vs. realita: Šermiar

Začiatok používania:

Šermiar sa v kasárňach sprístupní po postavení kováčskej dielne, nie je treba žiaden výskum. Hneď na začiatku je šermiar tá pravá jednotka, ktorá v kombinácii s opevnením odrazí skoré útoky vedené sekerníkmi. V stave núdze môže na začiatku aj poslúžiť do útoku – predsa len jeho útok 25 nie je celkom špatný a ak má obranca v dedinách hlavne kopije (čo sa na úplnom začiatku môže stať), môže poslúžiť ako efektívne doplnenie sekerníkov.

Začiatok používania:

Meč nastúpil na scénu okamžite po objavení bronzu. Bronz totižto umožnil vyrobiť zbraň, s ktorou sa dalo bodať aj sekať bez rizika, že sa pri prvom náraze zlomí a mať ostrie po celej dĺžke – tieto výhody ho takmer okamžite nadradili nad ostatné kontaktné zbrane. S objavením železa značný čas ostávali meče výhradne medené. To preto, lebo vtedajšie kováčske techniky dokázali vyrábať len krehké, veľmi lámavé meče.

Silné stránky:

Šermiar je výborný obranca proti sekerníkom, lukostrelcom na koni, baranidlám a katapultom. Čo sa týka obrany proti pechote, môžu ho zastúpiť lukostrelec a o niečo menej kvalitná ťažká jazda, ale v obrane proti strelcom je najlepší.

Šermiar spotrebuje železo, ktoré sa inak hromadí v obranných dedinách. 10 000 kopijníkov a 10 000 šermiarov je kvalitná obrana, ktorá vyrovnane odolá všemožným útočným formáciám. Viac o použití šermiara v rôznych formáciách nájdete v Téme mesiaca.

Silné stránky:

Meč bol najdrahšou zbraňou, ktorú mohol bojovník vlastniť a po celý stredovek minoritnou. Napriek tomu sa práve meč stal symbolom vojny a bojovníckej triedy, niekedy sa verilo, že má magické schopnosti. Výnimočnosť mečov zvýrazňuje fakt, že sa im dávali mená a o kováčoch sa verilo, že sú v spojení s tajomnými silami.

Spočiatku sa vyrábali výlučne jednoručné meče. Do Európy sa najkvalitnejšie meče dostávali z orientu a Byzancie, vo väčšom množstve a lepšej kvalite ich produkovali Frankovia, neskôr prišli Vikingovia s ich verziami.  

Meče na rozdiel od iných sečných zbraní (sekery, palcáty...) majú ťažisko posunuté viac na stred, takže sa v boji jednoduchšie ovládajú. Ruka sa neunaví tak rýchlo. Dajú sa nimi na rozdiel od kopijí a sekier vykrývať výpady a predovšetkým v hustej skrumáži, keď nie je priestor už ani na sekanie, sa nimi dá veľmi účinne bodať. Tu tkvela ďalšia výhoda – ostrý hrot meča dokázal prebodnúť muža v krúžkovom komplete, alebo vniknúť do medzery v plátovom brnení.

Slabé stránky:

Šermiar je jednotka značne pomalá, čo môže v kritických okamžikoch znamenať, že do ohrozenej dediny nestihne doraziť. Stačí jediný v obrane a celý presun spomaľuje. Táto nevýhoda narastá v neskorších fázach hry, keď sú kmene veľké a podpory od hráča k hráčovi cestujú  celé dni. A keď podpora nepríde včas, je to najhoršia možná podpora.

Slabé stránky:

Na výrobu meča bolo treba veľa a kvalitnej ocele, skúseného kováča a množstvo času. V rannom stredoveku boli meče nevalnej kvality a aj tie kvalitné sa mohli pri priamom údere na nepriateľskú oceľ zlomiť.

Ale najvýraznejšou slabinou meča bola cena. Tá aj pri podradných výrobkoch bola pre drvivú väčšinu populácie nedostupná, meče špičkovej kvality stáli až 120 kusov hovädzieho dobytka (čo bolo na stredovek priam rozprávkové bohatstvo). 

Pozícia v armáde:

Šermiar je jedna zo základných obranných jednotiek v hre.

Kvalitný do boja, ale pomalý v presunoch a výrobe. Existujú hráči, ktorí na šermiarovi budú celú obranu. Existujú hráči, ktorý ho nepoužívajú vôbec – obom typom hráčov sa darí rovnako.

Pozícia v armáde:

Po meči túžil každý bojovník, ale vlastníci mečov pochádzali predovšetkým z radov majetnejších a šľachty.  Zvládnuť meč si časom žiadalo čoraz dlhší výcvik a takto vycvičený bojovníci tvorili elitu stredovekého vojenstva a po celom svete od Európy, cez Orient až po Japonsko. A všade sa stal meč symbolom vojny a bojovníckej triedy.