Bojisko v stredoveku: Bitka u Hastings

Nová rubrika, ktorá má hráčom Divoké kmene viac priblížiť priebeh skutočných stredovekých bitiek a používanú stratégiu. Tento článok je tak trochu experiment - dajte najavo, či v rubrike pokračovať. Ďakujem ;)

Rok 1066

Rok 1066 bol pre Anglicko zlomovým. Zomrel Eduard III., ktorého vláda bola sprevádzaná mierom a prosperitou, avšak aj úpadkom kráľovskej moci a rastúcim vplyvom šľachty. Eduard zomrel bez nástupcu a o vládu sa uchádzali hneď traja ľudia: Tostig Godwinson, jeho brat Harold II. Godwinson a Viliam Dobyvateľ (vtedy známy skôr ako Viliam II. Normandský, alebo Viliam Bastard).

Harold II. Godwinson bol ako najmocnejší muž Anglicka zvolený za kráľa, ale vzápätí  musel čeliť invázii Nórov, ktorí podporovali jeho brata Tostiga. Armády sa stretli na Stanfordskom moste, kde Angličania severanov prekvapili (vraj nemali oblečenú zbroj). Aj keď bitka bola úporná a v jednu chvíľu sa šťastie prikláňalo na stranu Tostiga, kráľ Harold odpor severanov nakoniec zlomil.

Tri dni po bitke a smrti jedného z troch uchádzačov pristálo na brehoch Anglicka 700 Normandských lodí pod vedením Viliama. Kráľ Harold sa to rýchlo dozvedel a okamžite sa so svojou elitnou družinou vydal na juh, zároveň rozposlal poslov do všetkých grófstiev s príkazom, aby poslali svojich vojakov na obranu Anglicka. Haroldovi bolo doporučené, aby počkal na väčší počet posíl, ale on chcel ukázať, že dokáže brániť svoju zem okamžite a proti komukoľvek.

Hastings

14. 10. 1066 sa pred Hastingsom, na vrchu Senlac, Haroldovi muži (červená farba na mape) sformovali do tesnej pechotnej falangy – aj jazda bojovala bez koní, medzi pešiakmi. Za ním sa rozprestieral hlboký les, po jednej strane strmý svah, po druhej močiar a pred ním sa otvorená krajina pozvoľna skláňala do údolia, kde sa sformovali šíky Normanov.

Viliam ráno uvidel, že Harald zaujal výhodnú pozíciu. Čakať nemohol, pretože anglické posily boli na ceste a neostávalo mu nič iné, iba čelný útok. Viliam mal oproti svojmu súperovi pestrú armádu: lukostrelcov, pechotu aj normandskú jazdu, ktorá bola pokladaná za jednu z najlepších v Európe. Plánoval na začiatok bitky použiť lukostrelcov, ktorý by svojou paľbou narušili šíky Angličanov a spôsobili zmätok, do ktorého by vpadla pechota a vytvorila priestor na záverečné uplatnenie jazdectva.

O pol desiatej Normandský lukostrelci zasypali Angličanov dažďom šípov, ale Anglický družijníci sa efektívne bránili pred šípmi hradbou štítov (obrázok hore). Keď sa lukostrelci priblížili, aby posilneli účinok šípov, Angličania ich zasypali oštepmi, vrhacími sekerami a kameňmi, čo strelcov prinútilo k zmätenému ústupu. Prvý útok teda vyčerpal množstvo šípov a Angličania bez väčších strát držali vrchol kopca – by čo viac, boli posilňovaní príchodmi posíl.

Asi po hodine Viliam skúsil iný ťah, vyslal do útoku ťažkú pechotu. Došlo ku krvavému boju muž na muža, kde obe strany utrpeli ťažké straty, avšak Haroldovi Angličania boli v lepšej pozícii a Normanov vytlačili zo svahu dole.

Poludnie

Viliam v tej chvíli vyrazil do boja s jazdou, ktorá mala nájsť medzery v nepriateľských radách spôsobených predchádzajúcim bojom, ale žiadne medzery nenašli (Harold si dal záležať, aby šíky ostali neporušené a padlých z prvej rady nahrádzali muži z druhej). Napriek dokonalému výcviku, veľa koní proti zovretému valu štítov, z ktorého trčali kopije a meče, zaváhalo a uskočilo. Jazda bola ohrozovaná anglickými družijníkmi, ktorí šikovne využívali veľké sekery na dlhých násadách, ktoré dokázali jednou ranou odseknúť aj konskú hlavu. Viliam skúsil útok strelcami, pechotou aj jazdou a neuspel. Viliamova jazda sa teda dala na ústup.

Vtedy sa stal jeden z rozhodujúcich okamžikov bitky: ako jazdci s pechotou ustupovali, odkryli nechránený bok Normandského stredu. Niektorí z Anglických veliteľov (tu sa vie len to, že to mohol byť kráľov brat Gyrth, alebo niektorí z grófov), nemohli odolať pokušeniu a  vyrazili za roztrúsenými a ustupujúcimi nepriateľmi v snahe zasadiť Normanom smrtiacu ranu. V tom okamžiku Viliam spadol (alebo bol zrazený) z koňa a niekto zvolal, že Viliam je mŕtvy. V tejto chvíli to vyzeralo, že Angličania zvíťazili.

Avšak Viliam sa rýchlo vyšvihol do sedla a volal na svojich mužov, že je v poriadku. Tým zažehnal paniku, ktorá by mohla znamenať koniec všetkých nádejí. Normandská jazda sa pod Viliamovým vedením rýchlo sformovala a začala masakrovať roztrúsených Angličanov, ktorí opustili formáciu na kopci a vydali sa prenasledovať nepriateľov pod kopec. Z nich sa na kopec vrátilo len pár šťastlivcov. To bolo pre Haralda katastrofálne oslabenie – na kopci ostala len časť pôvodnej armády (snáď dve tretiny), aj keď to boli práve kráľovi elitný družijníci. Ale Viliam tiež minul svoje základné útočné zbrane (lukostrelci minuli takmer všetky šípy, ťažká pechota a jazdci utrpeli nemalé straty).

Viliam sformoval svoje šíky poslal do útoku na kopec, kde sa strhol boj muža proti mužovi. Tu však vynikali práve Haraldovi elitní družijníci, takže sa bitka zmenila v nekonečné odrážanie Normandských útokov, ktoré trvali až d neskorého poludnia.

Ale Angličania z nepochopiteľných dôvodov znova zopakovali svoju chybu a vydali sa prenasledovať Normandov. Výsledkom bola pohroma, pri ktorej zahynuli aj obaja Haraldovi bratia. Kráovi už neostávalo nič iné, než opäť sformovať svojich družijníkov, ktorí dokázali odrážať nápor Normadndskej ťažkej pechoty. To už bol večer a do konca denného svetla ostávali len dve hodiny. Viliam sa bál, že bitku neukončia dnes a cez noc prídu Angličanom ďalšie posily a jeho šance na víťazstvo budú definitívne v háji. Ak chcel zvíťaziť, musel to urobiť ešte toho dňa.

Jeden šíp

Opäť nasadil do boja lukostrelcov, ktorí mali vystreľovať šípy veľkými oblúkmi, aby dopadali nepriateľom na hlavy. Súčasne poslal vpred pešiakov, so zdvihnutými štítmi. Na hrebeni opäť došlo ku krvavým bojom, ale Viliamovi muži pri použití tejto stratégie prelamovali pozíciu za pozíciou, jazda likvidovala oddelené skupinky nepriateľov. V tejto poslednej fáze bitky došlo k zásahu kráľa do oka a vzápätí bol kráľ Harold Normandskými rytiermi rozsekaný pod vlastnou vlajkou. Jeden štastný šíp dokázal to, čo nedokázala celá armáda - obrátiť priebeh bitky.

Viliam potom obsadil Dover, Winchester a po mierom odpore aj Londýn. Na Vianoce roku 1066 bol korunovaný vo Westministerskom opátstve ako anglický kráľ Viliam I. Toto dobytie malo v dejinách západnej Európy zásadný vplyv : anglosaská kultúra bola nahradená normandskou (zmes vikingskej a francúzskej), Anglicko nadviazalo úzke kontakty s kontinentálnou Európou a začalo sa meniť na mocný feudálny štát (po vzore francúzska).

Autor článku: Sarazin Faested