Slovensko v stredoveku: Trenčiansky hrad

V prvých dvoch číslach som písal o menej známych (a menších) hradoch, ktoré v stredoveku zažili búrlivé obdobia, ale teraz sa budem venovať hradu, ktorý všetci poznáte. Hrad, ktorý svojou mohutnou siluetou natoľko ovplyvňuje mesto, že bez neho si ho nemožno predstaviť – Trenčiansky hrad.

Hrad v rannom a vrcholnom stredoveku

Počiatky Trenčianskeho hradu možno vysledovať až do obdobia Veľkomoravskej ríše, kedy ho tvorili valy, násypy a drevená palisáda. V deviatom storočí bola v areáli postavená prvá kamenná stavba : rotunda, neskôr pribudla aj kamenná veža.

Trenčiansky hrad bol od počiatku Uhorska dôležitou pohraničnou pevnosťou a župným sídlom. Vlastnili ho významné kráľovské a šlachtické rody, z ktorých ho najviac preslávil Matúš Čák Trenčiansky. Tento uhorský Palatín, ktorý po rozkole s kráľom Ondrejom viedol z tohto hradu politickú vojnu s Budapešťou (a svojimi kráľmi). Na hrade si zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského a počínal si ako samostatný panovník. Po ňom je pomenovaná dominantná Matúšova veža, doplnil opevnenie hradu o nižšiu vežu, palác a kaplnku. Z tohto miesta Matúš riadil 14 žúp a vyše 50 hradných panstiev – viac ako mal k dispozícii sám uhorský kráľ.

Trenčiansky hrad hostil vo svojich múroch korunované hlavy takmer z celej Európy. Výhodná poloha v blízkosti hraníc troch kráľovstiev ho priam predurčovala za miesto diplomatických schôdzok a stretnutí. 24. augusta 1335 sa na Trenčianskom hrade stretli pri mierových rokovaniach poľský kráľ Kazimír, uhorský kráľ Karol Róbert so synom Ľudovítom a český kráľ Jan Luxemburský sprevádzaný taktiež svojím synom Karolom. Český panovník sa zriekol titulu poľského kráľa, začo si ponechal Piastovské  vojvodstvo v Sliezsku. V roku 1362 tu opäť prebehli mierové rokovania medzi Ľudovítom Veľkým a rímskym cisárom Karolom IV. Obaja panovníci tu vyriešili svoje spory o Aquileu. Mier bol uzavretý o dva roky neskôr. Pri tejto príležitosti si obaja panovníci, ako bolo zvykom, vymenili honosné dary.

Pod paľbou diel

Hrad neostal mimo bojov ani za čias husitských vojen : jedna z husitských výprav sa zmocnila mesta, avšak hrad dobyť nedokázala.

V roku prichádza na hrad Štefan Zápoľský, ktorý štartuje modernizáciu opevnenia a doplnenie obranného systému. Zápoľskovci sa rozhodli vyriešiť i problém jediného zraniteľného miesta hradu, tiahleho sedla Breziny naväzujúceho na hradnú skalu z južnej strany. Všetky útoky na hradné opevnenia boli a mohli byť vedené iba odtiaľto. Nové Južné opevnenie preťalo sedlo dvoma suchými priekopami a troma hradobnými pásmi so strieľňami a smolnými nosmi.

Napriek tomu v máji roku 1528 pritiahla pod hrad habsburská armáda pod vedením Johana Katzianera. Po ostreľovaní delami, ktoré spôsobilo výbuch hradnej prachárne a po tom, čo bolo zrejmé, že Zápoľský hradu pomôcť nemôže, posádka dňa 15. júna hrad vzdala za osobnú bezpečnosť a čestný odchod s poctami.

Uhorský palatín Alexius Thurzo dal v polovici 15. storočia postaviť v severnom rohu dolného nádvoria renesančnú Delovú baštu, ktorá svojimi delami chránila Hornú „Vodnú“ mestskú bránu s mostom.

Od roku 1548 súčasne prebiehali opravy hradu, poškodeného Katzianerovými vojskami. Gróf Imrich Forgáč pozval na hrad talianskych a nemeckých kamenárskych majstrov a murárov, aby ho opravili a zveľadili. Práce prebiehali v rokoch 1583 – 92 a ich výsledkom bola napríklad stavba barbakanu Prvej brány  s dvoma valcovitými baštami, či vizuálne zjednotenie hradných palácov renesančnými oblúčkovými atikami.

Vpád Turkov na Považie v roku 1663 inicioval posledné spevňovanie obrany hradu. Južné opevnenie bolo zosilnené barokovým hviezdicovým bastionovým prvkom, dokončeným v roku 1673, avšak ten sa nezachoval. Následne cisár umiestnil na hrade vlastnú posádku v sile asi 400 mužov.

Ku koncu 18. storočia Trenčiansky hrad definitívne stratil svoj vojenský význam a následne, v roku 1783 odišla i cisárska vojenská posádka. Trenčiansky hrad videl pod svojimi hradbami nepriateľské vojská českých a poľských kráľov, tatárske hordy, Bočkaiových a Bethlenových hajdúchov, cisárskych landsknechtov, janičiarov a bašibozukov tureckého sultána, Tatárov  krymského chána, kompánie saského vojvodu, Kurucov i Labancov. Nikdy však nebol dobytý priamym útokom.

Trenčiansky hrad dnes

Na Trenčianskom hrade tak ako na dvoch predošlých o ktorých som písal – som bol, ale Trenčiansky vám odporúčam dvojitou dupľou, pretože ten ponúka najviac: 70 minútová prehliadka celého hradu so šikovným sprievodcom, príbeh o studni lásky, krásny výhľad z Matúšovej veže.

Ale kto chce mať z jeho návštevy zážitok na celý život, navštívi hrad počas trenčianskych mestských a hradných slávností, ktoré sa pravidelne konajú na prelome júla a augusta. Tá akcia je proste paráda, pretože na niekoľko dní sa Trenčiansky hrad vráti do stredoveku a vy si budete môcť nie len pozrieť rôzne predstavenia, ale aj zajazdiť na koni, skúsiť si kováčske remeslo a mnoho, mnoho iného! 

Autor článku: Sarazin Faestred