Hra vs. realita: Sekerník

Začiatok používania:

Na zverbovanie sekerníka hráč musí už mať postavené kasárne, kováčsku dielňu aspoň na stupni dva a 700 dreva, 840 hliny a 820 železa. Dôvod prečo sa ponáhľať splniť možnosť verbovania sekerníka je jednoduchý – ide o prvú dostupnú útočnú jednotku. Čím skôr si hráč vybuduje slušnú armádu sekerníkov, tým ľahšie zničí svojich susedov. Tým vyradí z boja (alebo aspoň zbrzdí) prípadné hrozby a zároveň získa nové zdroje surovín.

Začiatok používania:

Kopija, sekera a dýka boli prvé zbrane používané vo vojnách (prvé mestské štáty Mezopotámie, údolie Indu, povodie Nílu). Sekery z bronzu v tvare epsilon (označované tak, pretože sa podobali gréckemu písmenu) boli viac používané na začiatku obdobia Strednej ríše (2023-1720 p.n.l.). Tam začalo dlhé obdobie častého používania sekery vo vojnách.

Silné stránky:

Sekera je základná útočná jednotka – niet útočnej zostavy bez sekery.

Okrem sekery existuje ešte niekoľko útočných jednotiek, ktoré hra ráta ako pechotu : baranidlo, katapult a šľachtic. Hra ráta každý typ útoku samostatne, teda pri útoku sa zráta sila všetkých týchto jednotiek – sekerník je samozrejme najsilnejšou z jednotiek v pomere na suroviny a miesto, ktoré potrebuje v sedliackom dvore (zvyšné jednotky majú aj iné schopnosti a väčšinou sú v boji použité práve z iných dôvodov ako pre ich základné útočné čísla). Ale sekerníci nechýbajú v žiadnom útoku skôr z iného dôvodu : je to jediná útočná jednotka verbujúca sa v kasárňach, inú si nemôžete ani vybrať.

Ako sprievod k šľachticovi je vždy vhodné poslať sekerníkov – ak pošlete jazdu alebo strelcov, pri rátaní boja bude šľachtic za pechotu sám a pravdepodobne padne, aj keď väčšina sprievodu prežije.
Tu si pozrite príklad.

Silné stránky:

Bojové sekery sa od sekier drevorubačských a tesárskych líšia – majú dlhší topor (až 45 cm), bývajú väčšie a ťažšie. Bojové sekery používali vo veľkej miere Slovania a Škandinávci, do západnej Európy ich priniesli Vikingský nájazdníci.
Sekera s ostrím na oboch stranách sa nazýva labrys (symbol Mínojské civilizácie, Thrákie a Byzantskej ríše). Oveľa rozšírenejšie boli menšie obratné sekery do jednej ruky (druhá držala štít). Sekera v sebe spájala neoceniteľnú schopnosť viesť sečné aj drvivé údery. Úder sekerou dokáže nie len lámať a drviť kosti ako kyj, ale ostrie dokázalo poškodiť aj kvalitnú ťažkú zbroj, alebo prilbu. To je dané tým, že ostrie sekery je jednak kratšie ako ostrie meča a ťažisko je posunuté na konci zbrane – to dáva úderu veľkú razanciu a zároveň sa všetky sila úderu sústredí na menšiu plochu. Žiadna zo zbraní nezničí štít tak dobre ako ťažká sekera.

Slabé stránky:

Slabou stránkou sekerníka je, že existuje hneď niekoľko jednotiek s efektívnou obranou proti nemu: šermiar (obrana 50/50), lukostrelec (obrana 50/50) a ťažká jazda (33.3/50). Teda je veľká šanca, že sekerník narazí na schopnú obranu aj u hráčov, ktorý nevedia namiešať tú správnu obrannú zostavu. Ďalej sekerník pri lúpení neunesie takmer žiadne suroviny a pri výrobe spotrebuje dosť (predovšetkým v začiatkoch hry) vzácneho dreva.

A nakoniec: na obranu je veľmi neefektívny.

Slabé stránky:

Sekera sa kvôli posunutému ťažisku ovláda horšie ako meč (čím ťažšia, tým horšie), boj s ňou je omnoho vyčerpávajúcejší a dajú sa ňou len veľmi obmedzene kryť údery protivníka. U ťažkej obojručnej sekery (120 až 180 cm násada) je vykrývať údery nemožné. Bojovníci si museli nepriateľov držať ďalej od tela a chrániť sa čo najkvalitnejšou zbrojou, ale tá ich ešte viac spomaľovala.
Na druhú stranu bojovník s veľkou sekerou mohol jediným úderom zraziť osamelého jazdca z koňa.

Pozícia v armáde:

Sekerník na obranu nie je vhodný, avšak v každom útoku je najpočetnejšou jednotkou. Snáď preto je u útočne zameraných hráčov ikonou. Tvrdý útok - to je jediný dôvod, pre ktorý sa ho oplatí verbovať, ale pádny. 

Pozícia v armáde:

Najpoužívanejšia sečná zbraň, pretože sekera je podstatne lacnejšia ako meč (častejšie zbraň menej majetných). Ale u obojručnej sekery zbraň silákov, ktorý si nepriateľa vedia udržať ďalej od tela, jednou ranou rozbiť štít či brnenie a zraziť jazdca zo sedla.