Slovensko v stredoveku: Budatínsky zámok

Neskôr ho spravovali kráľovský kasteláni. Po husitských vpádoch na Slovensko sa zámok roku 1429 spomína ako spustošený. Roku 1436 ho kráľ Žigmund I. Luxemburský daroval Jurajovi z Hatného (pri Považskej Bystrici) za preukázané verné služby v Taliansku. Mýto sa už v Budatíne nevyberalo, tridsiatková colná stanica bola v Žiline a opevnená veža mala najmä strategickú funkciu. Juraj nechal dobudovať dvojpodlažný palác medzi severným opevnením a valcovitou vežou.
Roku 1451 zámok nakrátko obsadilo vojsko českého vojvodcu Jana Jiskru z Brandýsa a roku 1471 vojská mocného poľského kráľa Kazimíra, bojujúceho proti uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi.
Od roku 1487 je novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Roku 1534 opäť zámok zmenil vlastníka, keď sa ho silou zmocnili (a do roku 1545 ho držali) známi lúpežní rytieri, bratia Jána a Rafael Podmanický. Roku 1683 zámok dobylo a vyplienilo trojtisícové Thökölyho vojsko pod velením kuruckých kapitánov.

Hrad v novoveku

Neustála hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky.
Zámok je pamätným miestom revolučných rokov 1848-1849. V bojoch medzi cisárskym vojskom a slovenskými dobrovoľníkmi s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Ľudovítom Štúrom na jednej strane a maďarským vojskom a košútovskými gardami na strane druhej (11. decembra 1848 a 2. januára 1849), bol zámok poškodený. Cisárski vojaci hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a celkom zničil vnútorné vybavenie hradu, ktorý sa stal neobývateľným. Hrad na dve desaťročia spustol.
V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923.


Súčastnosť

Za druhej svetovej vojny fašisti zámok opäť vypálili, ale rekonštrukcia nenechala na seba dlho čakať. Pamiatková obnova hradu začala uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Na obrázku vpravo ešte môžete vidieť ako vyzerala veža pred druhou svetovou vojnou a následnou rekonštrukciou. K tejto obnove sa viaže jedna pikoška – Budatínsky zámok je najdlhšie opravovaným  zámkom na svete. Oprava trvala 56 rokov (samozrejme s veľkými prestávkami) a preto nečudo, že keď skladali lešenie, hrdza bola zažratá do seba a museli ho rezať. Rekord hodný Slovenska :)

Dnes je jednou z historických a architektonických dominánt Žiliny. Nachádza sa v miestnej časti Budatín, v tesnej blízkosti sútoku Váhu a Kysuce. Kto tadiaľ pocestuje autom alebo vlakom (alebo plľou), prejde hneď okolo neho. V súčasnosti je v ňom stála expozícia Považského múzea a aktuálne začína inštalácia stálej expozície Drotárstva (myslím že najväčšej na Slovensku), ktorej sprístupnenie pre verejnosť je naplánované koncom mája 2012 (vstupné pre dospelých 1 €, pre deti a dôchocov 0.50 €). Možno som vám dal dobrý tip ;)