Bojisko v stredoveku: Bitka pri Rozhanovciach

Bitka pri Rozhanovciach bola bitka, ktorá sa odohrala 15.júna 1312 medzi vojskami Karola Róberta z Anjou doplneného o vojská spišských Sasov a vojsko Košíc, a Omodejovcov, doplnených o vojská Matúša Čáka Trenčianskeho. Prečo sa vlastne ale táto krvavá bitka na našom území odohrala? Dovoľte mi Vám objasniť udalosti, ktoré jej predchádzali. 
 

Boj o trón

Keď v roku 1301 v Uhorsku vymrela dynastia Arpádovcov, o kráľovský trón začali bojovať až 3 dynastie: Anjuovci (Karol Róbert z Anjou), Přemyslovci (Václav, v Uhorsku známy ako Ladislav V.), a neskôr sa pripojili aj Wittelbachovci. Boj o trón trval až do roku 1308, kedy Karol Róbert porazil aj posledného súpera - Ota III., a s oslavami poddaných bol korunovaný za uhorského kráľa. 

Zasadnutie na trón a upevňovanie moci

Karol Róbert však zasadol na čelo krajiny poničenej bojom o trón, kde mali niekoľkí ľudia také majetky, že kráľ tam nemal žiaden vplyv, aj keď tieto oblasti sa nachádzali v Uhorsku. Medzi takýchto "oligarchov" patrili napríklad Matúš Čák Trenčiansky (ktorý ovládal západné a časť stredného Slovenska) a Omodejovci vedení palatinom Omodejom Abu (ktorí ovládali severovýchod Uhorska). Medzi nimi sa nachádzali ešte dve menšie oblasti ovládané krajinským sudcom Štefanom Ákošom a Rotaldovcami (magister Demeter a jeho synovec magister Dônč). 


Karol Róbert však bol rozhodnutý proti oligarchom zasiahnuť. Do prvej vojenskej potýčky sa dostal už v roku 1310,keď zbavil Matúša Čáka Trenčianskeho titula palatin. Ten však tento titul používal ďalej a o rok neskôr, v lete 1311, zaútočil na Budínsky hrad - sídlo kráľa, dobil ho a vyraboval kráľovské aj cirkevné majetky. Karol Róbert odpovedal útokom na Matúšove územie na jeseň toho istého roku, ale jeho výprava neuspela. 

Omodejovci vs. kráľ

V tom čase vrcholil spor medzi Omodejovcami a kráľom, ktorí žiadali prinavrátenie mesta Košice po tom, čo 5 . septembra 1311 bol zabitý Omodej Aba, palatin, ktorý pomohol kráľovi získať mesto Košice. Panovník sa však rozhodol využiť tento súdny proces vo svoj prospech. 3 . októbra 1311 bol vynesený rozsudok, na základe ktorého sa Omodejovci mali vzdať nárokov na Košice, kráľovi museli vrátiť Abovskú a Zemplínsku stolicu, banské mesto Gelnica, Spišský hrad a ďalšie kráľovské hrady. Museli sa podriadiť kráľovi a bez jeho povolenia nesmeli stavať ďalšie hrady. Omodejovci však tento rozsudok prijali len formálne, uzavreli spojenectvo s Matúšom Čákom Trenčianskym a pripravovali odplatu. 

Boj začína

V marci 1312 zaútočili Omodejovci na kráľovské mesto Blatný Potok a vyrabovali ho. Kráľ rýchlo zmobilizoval svoje vojsko a zaútočil na Šarišský hrad, kde sa Omodejovci ukryli. 10. apríla začalo obliehanie. Po pár týždňoch sa časť posádky hradu vzdala, ale zvyšok spolu s veliteľom magistrom Demeterom sa bránili ďalej. Na konci mája sa kráľ presunul zo Šariša na Spiš, lebo sa dozvedel o 1700 obrnených žoldnieroch pod vedením Abu Pekného (známy aj ako Aba Veľký). Kráľ doplnil vojsko o spišských kopinikov a spišských Nemcov a pripravil sa na boj. 

Začiatkom júna sa vojsko Omodejovcov, doplnené o oddiel Abu Pekného, vyrazilo ku Košiciam, ktoré začali obliehať. Viedla ich k tomu pomsta za smrť otca, ako aj to, že Košice boli slabším súperom ako kráľovské vojsko. Karol Róbert sa preto urýchlene pohol pozdĺž horného toku Hornádu svojmu strategickému spojencovi na pomoc. Omodejovci prerušili obliehanie a postupovali proti kráľovi.

Rozhodujúci boj pri Rozhanovciach

V piatok 15. júna 1312 sa napokon stretli obidve vojská pri dedine Rozhanovce neďaleko Košíc. Kráľ zaujal nevýhodné postavenie v údolí Torysy, zatiaľ čo jeho protivníci sa rozvinuli na úpätí kopca. Magister Demeter, ktorý velil čelnému oddielu omodejovských vojsk, zaútočil na stred kráľovského vojska. Situácia kráľa bola kritická. Všetko nasvedčovalo tomu, že kráľ padne alebo padne do zajatia. Omodejovci začali posilňovať stred bojovej zostavy, čím však došlo k oslabeniu krídel. Vtedy proti ľavému krídlu Omodejovcov vyrazili rytieri rádu johanitov (v tom čase v Uhorsku čo sa týka výzbroje a disciplíny najlepší vojaci), ktorí toto krídlo zmietli a uľahčili stredu bojovej zostavy. Kráľovi navyše prišiel na pomoc aj oddiel Košičanov, ktorý napadol jedno z krídel. Onedlho padol magister Demeter aj Aba Pekný, čo spôsobilo útek oddielu Matúša Čáka. Protiútok Karola pod zástavou johanitov (kráľovský zástavník Gurke padol v prvej časti bitky) následne rozhodol o osude bitky. Do bitky zasiahli od juhu aj vojská Košičanov a spišských Sasov, čím bol dokonaný zmätok v radoch omodejovských vojsk, ktoré začali ustupovať.

Bitky sa spolu zúčastnilo asi 10 000 mužov. Straty boli viditeľné na oboch stranách, ale zatiaľ čo na kráľovskej strane boli väčšie, na strane Omodejovcov boli citeľnejšie. Mnohí rozprávači hovorili o tejto bitke ako o "najväčšej rytierskej bitke od čias tatárskeho vpádu na územie Uhorska". Okrem veliteľov Demetera a Abu Pekného padli aj Omodejovi synovia Mikuláš a Dávid, ako aj množstvo omodejovských familiárov. To bola predzvesť pádu vlády Omodejovcov na severovýchode Uhorska a aj pádu vlády Mikuláša Čáka Trenčianskeho na zvyšku územia Slovenska. 

Autor článku: Knight Rider 2000