Hra vs. realita: Ľahká jazda

Začiatok používania:

V skorej hre je táto jednotka najžiadanejšou, pretože len jazda hráčovi zabezpečí pravidelný prísun množstva surovín zo širokého okolia. Kto ju získa prvý, získava mocnú výhodu nad svojím okolím. Na vytvorenie jazdca treba mať stajne na úrovni tri. Stajne vyžadujú hlavnú budovu na stupni 10, kasárne a kováčsku dielňu na stupňoch 5 a nakoniec výskum ľahkej jazdy, ktorý stojí slušné suroviny. To všetko dokopy kladie prekážky pred hráča, no kto ich čo najskôr prekoná, získava veľkú výhodu.

Jazda má pred kopijníkom pri farmení pár výhod: rýchlosť, množstvo ulúpených surovín a keď sa v dedine vyskytne nejaká obrana, útočná jazda si s ňou poradí omnoho ľahšie ako kopijníci.

Začiatok používania:

Jazda bola v boji fakticky po prvý raz použitá nomádmi v ázijských stepiach, z ktorých sa v 8 stor. p.n.l. dostala do Mezopotámie, kde začala vytláčať bojové vozy.

Národom, ktorý ako prvý zaviedol do svojej armády jazdu, boli Asýrčania. Šlo o jazdcov vybavených lukom aj oštepom,  ktorý svojou pohyblivosťou prevýšili čokoľvek na starovekom bojovom poli a pomohli Asýrčanom udržať si v Mezopotámii po dlhý čas vojenskú nadvládu.

Stratégia:

Ľahká jazda je vynikajúcou útočnou jednotkou mnohého využitia. Predne disponuje značným útokom, predovšetkým v pomere k miestu ktoré v sedliackom dvore zaberá (4 obyvatelia na jedného jazdca). Skvele sa dopĺňa so sekerníkom vo dvoch ohľadoch: za prvé             sekerník spotrebováva drevo, ľahká jazda železo. Za druhé sekerníci sa verbujú v kasárňach a ľahká jazda v stajniach, vďaka čomu sú útočné dediny dopĺňané rýchlejšie než obranné.

Po veľkú časť hry ostáva výhodou jazdy veľká nosnosť surovín, aj keď časom sa farmenie stáva neefektívne a táto výhoda ustupuje do úzadia.

Stratégia:

V rannom stredoveku jazda vrhala kopije podobne ako pešiaci a bojovala nimi tak, že bodala od hora nadol. S príchodom strmeňa získal jazdec lepšiu stabilitu v sedle a vznikla účinnejšia taktika použitia ľahkej jazdy, keď jazdec založil kopiju do podpažia a zaútočil na nepriateľa čelne.  

Jazdecká kopija bola v stredoveku dlhá 2,5 až 3 metre a išlo o veľmi účinnú zbraň, pretože ak hrot neskĺzol alebo nebol vychýlený a jazdec zasiahol plnou silou svoj cieľ, celá hybná energia jazdca sa sústredila do hrotu kopije. Žiadna existujúca zbroj nedokázala taký úder zadržať. Keď sa kopije zlomili, prišli na rad meče, palcáty a sekery.

Netradičné použitie:

Ľahká jazda vďaka svojej rýchlosti môže obratným hráčom poslúžiť ako prepadová jednotka. Hráči útokom s rýchlosťou ľahkej jazdy neprikladajú veľký význam, niekedy ju ignorujú (niektorí si ju rovno pomýlia so špehmi) a niekedy na bleskový útok LK ani nestihnú zareagovať.

3500 ľahkej jazdy tak môže poslúžiť k nečakanému ničeniu súperových útokov.

Netradičné použitie:

Masa cválajúcich jazdcov s kopijami mala na obrancov ohromný psychologický efekt, predovšetkým ak išlo len o pešiakov. Najčastejšie sa pešiaci rozutekali skôr než došlo k riadnemu boju. Veľmi skoro sa k slovu začali hlásiť obrnení jazdci, z ktorých sa v Európe vyvinuli rytieri a ľahká jazda dostala úlohu prieskumnej a podpornej jednotky, ktorá zháňala proviant.